Hrdinovia a azda i svätí

Keď čítam a počúvam ten, čo sa spája s osobou Silvestra Krčméryho, ktorý prednedávnom opustil svet, napĺňajú ma dva druhy neobyčajného úžasu. Prvý vyvoláva nesmierne fascinujúci obdiv nad statočným, vytrvalým a duševne veľkým človekom, ktorému patrí obrovské uznanie za to čo na tejto Zemi vykonal. Ten druhý vo mne v rámci reakcie na túto skutočnosť budí snáď rovnako veľký pocit hanby a znechutenia nad tým, ako málo sa mu tohto patričného uznania dostalo. Ako málo som i ja sám o ňom donedávna vedel a aké minimum dostávajú ľudia tohto „druhu“ aj z historického vyjadrenia obdivu a úcty. Lekár, spoluzakladateľ podzemnej cirkvi, ktorý bezpodmienečne vzdoroval väzenskému násiliu a bojoval za svoje kresťanské presvedčenie. Silvester Krčméry menil svet vôkol seba. A v podstate nato nepotreboval nič mimoriadne. Menil ho svojou jednoduchosťou spočívajúcou ale v neľahkom a ustavičnom vyjadrovaní lásky. Nepotreboval však oslovovať tých vysoko postavených, naopak skláňal sa k tým najnižším. Za svoju činnosť a snahu žiť svoj pravý kresťanský život si pretrpel takmer štrnásť väzenských rokov. Nebrzdiacou dôverou a vytrvalosťou prameniacou v zrastajúcej láske odolal krutosti neľudských praktík vtedajšieho režimu, ktorý sa na ňom doslova vyvŕšil. Silvester Krčméry nepatril k tým čo jeho pôsobenie a moc túžili priamo ohrozovať a ničiť. Avšak jeho túžba po lepšom svete a schopnosti, ktorými disponoval aby to skutočne naplnil, sa preň stali snáď ešte nebezpečnejšou hrozbou. Prežil niečo k čomu bola potrebná ozajstne hrdinská odvaha. Osobnosť Silvestra Krčméryho však neostáva len pri statuse ojedinelého hrdinu. Istotne sa stáva aj príkladným vzorom na ceste k ešte ojedinelejšej svätosti. A nepotreboval k tomu ani vysokú funkciu či vplyvný dosah. Silvo, ako ho priatelia nazývajú, rástol k tejto cnosti svojím zostupom nadol smerom k biednym a osamelým.Ako byť ale takým Silvom Krčmérym dnes? Kde nájsť cestu, ktorá by viedla k dokonalej svätosti? Zdá sa, že v týchto časoch náboženskej slobody a v jej bezstarostnom vyjadrení už niet s čím zápasiť. Všímavosť voči slabším a núdznym je však stále aspoň tak dôležitá ako vtedy. Nielen voči tým materiálne chudobnejším by mali byť naše oči pozornejšie. V dobe kde prevláda závisť nad výnimočnými a úspešnými a kde sú všade prítomné nekončiace sa preteky o vyššie zásluhy a väčšie méty, sa priam urgentne žiada niekto, kto bude schopný z tých výšin nachvíľku zlietnuť nižšie a poobzerať sa vôkol seba. Snáď tak nájde tento odvážlivec skutočný význam bytia a svoj veľký príbeh. Bude už len na ňom či v ňom obstojí ako hrdina či azda i svätý.